Vezmite si napríklad jednoduchú úlohu prelievania vody. Na prvý pohľad to vyzerá ako „žiadny veľký problém“. Koniec koncov, dieťa iba prelieva vodu. Ale pozrime sa na to bližšie. Uvedomili ste si, že úloha – prelievanie tekutiny prichádza až potom, čo sa dieťa naučilo presýpať a prenášať pevné látky? Prečo je to tak? Pri prelievaní tekutín je väčšia pravdepodobnosť neúspechu. Prenos a presýpanie pevných častíc ponúka možnosť vyskúšať si tieto zručnosti najprv s niečím, čo je jednoduchšie upratať. 

Pozrime sa na to znova. Prečo existuje toľko prelievacích aktivít na polici? Aktivity praktického života sú odstupňované a izolované podľa obtiažnosti. Pri  prenose vody z jednej nádoby do druhej, začíname izolovať najväčšiu pohybovú zručnosť. V tomto prípade prenášame vodu z jednej misky do druhej pomocou hubky. Dieťa sa zameriava na použitie celých paží a pohyby rúk. Potom, keď to má zvládnuté, dieťa sa presunie k prelievaniu z jedného džbánu do druhého, jeden džbán do jedného pohára, jeden džbán do troch pohárov. Každá činnosť predstavuje novú úroveň obtiažnosti.

A  prečo toľko dôrazu na prelievanie? Myslíte že keď už dieťa vie ako naliať vodu bez rozliatia, tam to končí? Aktivity praktického života pripravujú dieťa na niečo väčšieho. Súčasne sa dejú aj „veci za oponou“. Po prvé, dieťa sa pripravuje na zložitejšie práce, ktoré vyžadujú viac krokov. To buduje koncentráciu. Po druhé, dieťa je teraz schopné samé si naliať niečo na pitie, keď je smädné. To buduje nezávislosť. Po tretie, je dieťa schopné obslúžiť ostatných bez rozliatia. To buduje koordináciu. Po štvrté, dieťa sa naučí vyhodnotiť množstvo vody, ktoré je v krčahu a odhadnúť, koľko má naliať do každého pohára tak, aby boli narovnako. Tu sa rozvíja matematická myseľ. A nakoniec, ale rozhodne v neposlednom rade dieťa si natrénovalo svalovú kontrolu posunutím sa z pohybu celej ruky do kliešťového úchopu. To je nepriama príprava na držanie ceruzky a písanie.

Na prvý pohľad sa zdá, že tečúca voda je len tečúca voda. Ale ak sa pozrieme hlbšie, zistíme že je to oveľa viac. Praktický život nám ponúka mnoho aktivít pre rozvoj zmyslu pre poriadok, sústredenia, nezávislosti, dôvery, rešpektu voči ostatným, rozvoj jemnej motoriky, ako aj rozvoj slušnosti, zdvorilosti a sebaúcty. 

Maria Montessori, Tajuplné detsvo, 1966.

Hlavnou myšlienkou pripraveného prostredia podľa Márie Montessori je, aby všetko, s čím príde dieťa do kontaktu, mu uľahčovalo a maximalizovalo nezávislé učenie a skúmanie.  V tomto pokojnom a usporiadanom prostredí nájdu deti  veľa aktivít. Môžu si tu slobodne zvoliť aktivitu a pracovať na nej svojím vlastným tempom. Zažívajú tu kombináciu slobody a sebadisciplíny, pričom ich vedie samotné prostredie. 

Vo všeobecnosti existuje šesť aspektov, alebo zásad pre pripravené prostredie: sloboda, štruktúra a poriadok, krása, príroda a reálnosť, sociálne prostredie, intelektuálne prostredie. Prečítajte si viac o každom z týchto aspektov, a o tom, prečo je pripravené prostredie tak dôležité pre úspech, ktorý  dieťa zažíva  v súvislosti s montessori vzdelávaním.

1. Sloboda

M. Montessori verila, že dieťa musí mať možnosť preskúmať a riadiť svoje vlastné prirodzené impulzy, rozvíjať tak svoj potenciál a zvýšiť svoje vedomosti o svete okolo seba. V pripravenom prostredí dieťa zažíva slobodu pohybu, slobodu skúmania, slobodu v komunikácii, ako aj slobodu – právo nebyť rušený od ostatných. Táto sloboda v konečnom dôsledku vedie k väčšej slobode: k slobode voľby.

2. Štruktúra a poriadok

Kým štruktúra a poriadok môžu vyznieť opačne ako vyššie uvedená sloboda, nič nemôže byť ďalej od pravdy. Štruktúra a poriadok v montessori triede presne odráža štruktúru a poriadok vo vesmíre. Dieťa používa poriadok v montessori prostredí ako svoj mikrokozmos vo vesmíre. Začína si osvojovať poriadok, ktorý ho obklopuje, a dáva tak zmysel vonkajšiemu svetu, v ktorom žije. 

M. Montessori uvádza, že existuje senzitívne obdobie pre poriadok, ktoré sa objavuje od jedného do troch rokov veku. V tomto období dieťa začne vyvodzovať závery  z prostredia okolo seba.  Ak v jeho okolí chýba poriadok, dieťa si nevie overiť svoje nadobudnuté poznatky. 

To však neznamená, že rutiny alebo usporiadanie triedy, alebo spôsoby, ako robíme niektoré  veci nemôžeme zmeniť. Avšak to znamená, že zmena by sa mala dôkladne zvážiť. Je táto zmena pre dobro detí? Ak áno, malo by sa postupovať opatrne a je potrebné sledovať jej následky, aby sa zabezpečilo, že zmena bude pre deti prínosom. 

3. Krása

Montessori prostredie by malo byť krásne. Nech sa už vaša trieda (škôlka, škola) nachádza kdekoľvek, prostredie by malo ponúknuť jednoduchú harmóniu. Prehľadné a dobre udržiavané prostredie by malo vyžarovať pokoj a pohodu. Malo by vyzývať dieťa vojsť a pracovať. Túto atmosféru ľahko pocítime prostredníctvom správania tých, ktorí tam pracujú – ako detí, tak aj dospelých.   

4. Príroda a reálnosť

Dr. Montessori mala hlboký rešpekt a úctu k prírode. Verila, že by sme mali využívať prírodu, aby sme inšpirovali deti.  Neustále navrhovala, aby montessori učitelia brali deti von do prírody, namiesto toho, aby ich obmedzovali pobytom v triede.  To je dôvod, prečo sa v montessori vzdelávaní preferujú  prírodné materiály v pripravenom prostredí. Pravé drevo, trstina, bambus, kov, bavlna, sklo sú preferované pred syntetickými materiálmi a plastmi. 

Čo sa týka reálnosti, do hry vstupujú predmety  veľkosti prirodzenej pre deti. Nábytok by mal byť vo veľkosti dieťaťa tak, aby dieťa pri svojom pohybe nebolo závislé od dospelého. Hrable, motyky, džbány, kliešte, lopaty  – to všetko by malo sadnúť do detských rúk a mať takú výšku, aby bola práca jednoduchšia, čím je zaistené správne používanie a dokončenie práce bez frustrácie.

5. Sociálne prostredie

Tam, kde je sloboda v komunikácií, deti sa učia navzájom podporovať a rozvíjať zmysel pre súcit a empatiu.  Ako deti rastú, stávajú  sa viac spoločensky vedomými, pripravujú sa na prácu a hru v skupinách. Táto sociálna interakcia je podporovaná prostredníctvom pripraveného prostredia, ako aj povahou vekovo zmiešaného prostredia. 

6. Intelektuálne prostredie

Účelom montessori prostredia je rozvoj celej osobnosti dieťaťa, a nie iba jeho intelektu. Dieťa je vedené cez 5 oblastí montessori kurikula (praktický život, zmyslová výchova, jazyk, matematika a kultúra) – dieťa má štruktúru, ktorá je v čele tvorivej práce v montessori triede.

Do vytvárania pripravného montessori prostredia sa vkladá veľa času a úsilia. Prostredie je navrhnuté tak, aby vyhovovalo individuálnym potrebám všetkých detí. Prostredníctvom vývojovo vhodného materiálu, senzorického materiálu, ktorý sa mení hierarchicky od jednoduchého až po zložité a od konkrétneho po abstraktné, deti môžu plne rozvinúť svoj jedinečný potenciál prostredníctvom starostlivo pripraveného výučbového prostredia.

Montessori vzdelávanie je charakteristické zmiešanými vekovými skupinami ( v jednej triede sa vzdelávajú deti od 6 do 9 rokov, 9-12, či materskej škole od 3 do 6 rokov), učenie prebieha prostredníctvom montessori materiálu, ktorý vyvinula Maria Montessori a s ktorým deti pracujú tak dlho ako chcú bez prerušovania a vonkajšej intervencie učiteľky, učenie nie je hodnotené známkami… ale to sú zrejme informácie, ktoré môžeme nájsť kdekoľvek. 

Pamätáte si ešte na obdobie, keď ste chodili do školy? Ja si vybavujem tie chvíle veľmi živo a najmä v puberte, keď som mala pocit, že mi nikto nerozumie. Sedím v lavici, na smrť znudená, nepočúvam učiteľku, kreslím si geometrické tvary. Učiteľka má teda poriadny monológ a očividne ju netrápi, že má očný kontakt len s pár biflošmi v predných laviciach. Často si kladiem otázku, či mi vôbec tá škola niečo dala, alebo skôr, kde som mohla byť, keby som sa v škole tak veľmi nenudila?!

Predstavte si teraz situáciu, že prídete do školy a jednoducho sa rozhodnete, že máte chuť na matematiku, alebo na prírodovedu. Nikto vás vo vašej činnosti neobmedzuje, robíte to, čo vás baví a každý deň sa tešíte do školy. Ste si vedomí svojej zodpovednosti za splnenie stanovených úloh, ale koľko času budete venovať ich splneniu je už na vašom slobodnom rozhodnutí. Žiadne skúšky, testy, hanba, poníženie, jednoducho len spoznávate svet. 

Že si to neviete predstaviť? Vravíte si asi…… „tak to mu musí byť chaos! A načo je tam teda učiteľka? Keď si žiaci môžu robiť čo chcú?!“

Myslím si, že najväčším problémom je, že predpokladáme, že deti nie sú dostatočne disciplinované, aby sme im mohli dať slobodu. Dopredu fabulujeme, že ak dáme deťom slobodu, okamžite ju zneužijú a budú podvádzať. Okamžite predpokladáme, že ak deti nebudú pod dozorom, celý deň premrhajú nič nerobením. Smutné na tom je, že máme o deťoch taký zlý obraz. Vnímame ich ako ľudí neschopných samostatne sa rozhodnúť, čo je pre nich dobré, pretože len my autority vieme, čo je pre nich najlepšie! 

A tak ich vlastne nepriamo učíme nechať si nalinkovať celý život a prispôsobiť sa ľuďom, ktorí majú moc. Byť pasívny je jednoduchšie a je to známkou dobrých mravov. Len prosím nevykrikuj a zaraď sa! Až zrazu – vo veku dospelosti – mladí ľudia zistia, že nemajú ani potuchy, čo v živote budú robiť, pretože doteraz im aj tak nikto neumožnil slobodne sa rozhodnúť. Tak kedy vlastne mali zistiť, v čom sú najlepší?

V skutočnosti žiadne z detí nebude podvádzať, ak im dáme slobodu. Prečo by to robili? Deti sa schyľujú ku klamstvách a podvodom len vtedy, ak sa snažia bojovať s obmedzeniami, príkazmi a s tým, že jednoducho niečo musia. Ak však robia to, čo chcú a kedy chcú, celý koncept ich podvodov je vlastne nerealizovateľný a zbytočný. Raz mi jedna učiteľka povedala: „..keby som puberťákovi dala slobodu, tak odíde zo školy. To predsa nemôžem dovoliť! V škole sa jednoducho musia učiť!“ A presne o tom to je. Problém nie je v našich deťoch, ale v postojoch nás dospelých. Pani učiteľka by sa mala zamýšľať nad tým, čo by žiaka motivovalo, aby v škole zostal a či to nie je práve ona, ktorá ho demotivuje. 

Sloboda je ústredným pojmom montessori pedagogiky. Ak deťom neumožním slobodne si vybrať činnosť, nikdy si nemôžeme byť istí, čo dieťa najmä v predškolskom veku potrebuje precvičovať, aby prostredníctvom percepcie – zmyslového vnímania – rozvíjalo svoje kognitívne – poznávacie procesy. Dieťa si totiž automaticky vyberá len tie činnosti, ktoré mu v tomto procese napomáhajú. Slobodu teda nechápeme ako stav, kedy si dieťa môže robiť čo chce, bez akýchkoľvek pravidiel. Naopak, v montessori pedagogike sú pravidlá neodmysliteľnou súčasťou, ktoré sú obsiahnuté v práci s materiálom.  Tento fenomén, ktorý Maria Montessori  vypozorovala u malých detí bol v oblasti neuropsychológie potvrdený až omnoho neskôr. 

http://goodatdoingthings.com/Dr._Steve_Hughes/About_Dr._Hughes.html

V staršom veku je fakt mať možnosť slobodného výberu spojená so schopnosťou formovať svoj jasný postoj či už v sociálnych interakciách, alebo len postojoch k svojmu životu, resp. pri formovaní zodpovednosti za svoje rozhodnutie na ceste k schopnosti kritického myslenia, ktoré tak veľmi chýba dnešnej generácii!

Možno práve toto je riziko, ktoré nemôžeme dopustiť. Veď potom by nás bolo ťažie manipulovať. A niekomu zdá sa vyhovuje, že sme ako stádo oviec.